Výsledkom jej zistenia bolo, že pomocou metódy Hocus-Lotus sa deti učili rozprávať cudzím jazykom rovnako,
ako to robia pri učení sa materinského jazyka. Produkovali všetky možné vety, frázy, štruktúry, výrazové a jazykové prostriedky,
ktoré im boli emočne blízke. Dôležitým záverom jej zistenia bolo, že deti sa takto učia všetky komunikačné modality,
ktoré sú súčasťou verbálneho jazyka – výrazové prostriedky, gestá, intonáciu. Deti dokázali vyrozprávať príbeh používajúc vety,
a pokúšajúc sa použiť temporálne ako aj kauzálne vetné spojenia. Do príbehov často dopĺňali svoje emócie a predstavy,
čím pôvodný príbeh rozširovali a obohacovali.


Po troch rokoch učenia prerozprávalo 100 detí sebou vybraný príbeh.

Procedúra zberu dát: každé dieťa rozprávalo príbeh podľa svojho výberu, ktorý bol v škole dramaticky stvárnený. Narácia prebiehala v pokojnom prostredí za prítomnosti učiteľky. Dieťa dostalo k vyrozprávaniu príbehu magické tričko učiteľky a sledovalo príbeh v pracovnom zošite.

Analýza dát: vyrozprávanie príbehu dieťaťom bolo nahraté na video a prepísané.

Aj takto deti prerozprávali príbeh:

Lotus was trolling to the park. Mouth, mouth, mouth the feather in my mouth. Nose nose nose, the feather in my etciuu the feather in my nose. Lotus...Lotus...a little a little bird could fly...... Poor poor bird! Lotus a postman rabbit was trolling to the park. Poor poor rabbit! Drip drop drip drop it’s raining! Drip drop drip drop. My my t-shirt is are getting wet! My trousers is getting wet! My feather is getting wet! My feather!? Rat said an pellican. Amdala amdala sancamal stop the rain; sancalaman stop the rain. The postman rabbit... príbeh samozrejme pokračuje :).

Aké sú konečné výsledky po dvoch rokoch? Prezrite si graf: