Zlatica | 2014.10.27 2014.10.27 | 279073 | 0 / 10 | 1 |
Výchova bilingválnych detí
Z kategórie: 'Cudzojazyčná výchova s Hocus a Lotus'Sorace, A. a Ladd, D.R. 2004. Raising bilingual children. Series: Frequently Asked Questions, Linguistic Society of America.
Prečo bilingválne deti?
Je viacero dôvodov, ale tieto dva sú najčastejšie:
rodičia rozprávajú rôznymi jazykmi (Američanka, Turek).
Rodičia hovoria rovnakým jazykom , ale žijú v komunite, ktorej sa rozpráva iným jazykom (kórejský pár žijúci v UK).
V prvom prípade matka a aj otec používajú svoj materinský jazyk pri komunikácii s dieťaťom. Toto je bilingválna situácia doma. V druhom prípade používajú svoj jazyk doma ale dieťa musí fungovať aj v komunite. Hovoríme o situácii dvojjazyčného nastavenia. Ja sama (A. Sorace) vychovávame s manželom deti bilingválne (Antonella je talianka, jej manžel angličan).
Nie sú deti zmätené keď sú vystavené dvom jazykom?
Kráka odpoveď NIE. Deti sú veľmi citlivé na rôzne spôsoby, akými ľudia hovoria. A to aj keď sú vystavené len jednému jazyku, učia sa veľmi rýchlo diferencovať medzi mužským a ženským spôsobom vyjadrovania sa, rozdiely medzi zdvorilým a nezdvorilým spôsobom reči. Pre deti je dvojjazyčná situácia len otázkou rozdielu medzi ľuďmi!
Pred 50-timi rokmi učitelia v Severnej Amerike hovorili imigrantom, že vzhľadom na vzdelane by bolo pre ich deti bude lepšie, ak by rozprávali doma po anglicky. Niektorí výskumníci si mysleli, že dva jazyky môžu deťom spôsobiť problémy. Novšie výskumy hovoria že to tak nie je a bilingvizmus (poznanie dvoch jazykov) prináša skôr výhody, ako flexibilnejšie myslenie. Nevýhody, na ktoré skoršie výskumy poukazovali boli spôsobené vo všeobecnosti ekonomickými podmienkami – napríklad ťažká práca prisťahovalcov.
Vývin reči u bilingválneho dieťaťa môže občas vyústiť do pomalšieho jazykového vývinu ako u monolingválnych deťoch. Naše staršie dieťa v 4,5 roku hovorí napríklad: "Where you are?" namiesto "Where are you?". Toto je normálne vo vývine monolingválneho dieťaťa, avšak vo veku troch rokov. Naše dieťa potrebuje trochu viac času.
Miešajú dvojjazyčné deti niekedy jazyky?
Tak ako dospelí dvojjazyční jedinci, tak aj dvojjazyčné deti často používajú formy jedného jazyka keď hovoria druhým. (Hovoríme tomu code-switching.) Ale to neznamená, že by si plietli jazyky. V našej taliansko-anglickej bilingválnej rodine je veľa talianskych slovíčok vzťahujúcich sa k jedlu a používam ich aj keď sa rozprávame po anglicky (a poznáme anglické ekvivalenty). Takže hovoríme o pollo namiesto o kurčati a sugo namiesto o omáčke. V prípade ak bilingválni jedinci komunikujú s monolingválnymi, dávajú si pozor aby používali relevantný jazyk.
Ako máme začať učiť naše deti dva jazyky?
Dôležité je uvedomiť si, že rodiča v skutočnosti neučia deti hovoriť o nič viac ako chodiť alebo sa smiať. Dôležitá vec v jazykovom vývine je expozícia a potreba. Ak sú deti vystavené jazyku pri rôznych príležitostiach s rôznymi ľuďmi od narodenia a ak majú pocit, že potrebujú jazyk, aby mohli interagovať so svetom okolo, naučia sa ho. Ak sú vystavení dvom jazykom pri rôznych príležitostiach a s rôznymi ľuďmi od narodenia a ak potrebujú oba jazyky ku komunikácii s ľuďmi okolo nich, potom sa ich naučia.
Naozaj si myslite, že ak je naše dieťa vystavené dvom jazykom od narodenia, tak sa ich oba naučí len tak?Veľa odborníkov odporúča jeden rodič-jeden jazyk ako metódu pre bilingválnu domácnosť. Myšlienka je, že matka vždy hovorí svojím jazykom s dieťaťom a otec hovorí svojim jazykom s dieťaťom. Toto je dobrý základ pre úspešnú bilingválnu domácnosť, ale nie jediný a tiež princíp jeden rodič- jeden jazyk môže viesť k problémom.
Aké problémy môžu vznikať s princípom jeden jazyk jeden rodič?
Jedným problémom je rovnováha. Deti potrebujú počuť oba jazyky často a pri rôznych príležitostiach. Ak „menej dôležitý jazyk“ počujú len od jedného z rodičov, nedostávajú dostatok podnetov pre prirodzený vývin jazyka. Je totiž preukázané, že ak obaja rodičia rozumejú „dôležitejší jazyk“, deti necítia potrebu použivať „menej dôležitý“.
V takomto prípade je dôležité nájsť ďalšie zdroje vystavenia sa jazyku a vytvárania potreby. Monolingválni starí rodičia je veľmi nápomocní! Bratranec, starí rodič alebo platená opatrovateľka hovoriaca iným jazykom je veľká pomoc. Je v okolí detská skupina hovoriaca druhým jazykom? Je možné zohnať videá v druhom jazyku? Toto všetko môže spôsobiť veľké rozdiely, špeciálne možnosť komunikovať s niekým v druhom jazyku, nie len pozeranie TV.
Ďalším problémom je aby bola situácia prirodzená. Ak sa deti cítia nútené do niečoho neprirodzeného, pravdepodobne to začnú odmietať. Explicitné pravidlá ako rozprávanie jedným jazykom v jeden deň a iným jazykom v iný deň sú ťažko udržateľné a vytvárajú negatívne postoje.
Ešte ďalším problémom je vylúčenie. Ak jeden z rodičov nehovorí druhým jazykom (v našom prípade americká žena nevie turecky), deti budú vedieť, že vždy keď povedia niečo po turecky otcovi vylúčia matku z konverzácie. To môže pôsobiť, že deti sú neochotné hovoriť s rodičom jeho jazykom, keď sú obaja rodičia prítomní. V našich výskumoch sa potvrdilo, že je lepšie ak obaja rodičia aspoň rozumejú oba jazyky. Aby nikto nebol vylúčený z rodinnej konverzácie.
Čo so súrodencom?
Príchod druhého dieťaťa do rodiny môže narušiť jazykovú rovnováhu v bilingválnej rodine a často druhé dieťa je menej plne bilingválne ako prvé. Väčšinou prvé dieťa hovorí na druhé „dôležitejším jazykom“ zvyšujúc jeho vystavenie tomuto jazyku a znižujúc význam „menej dôležitého jazyka“. Jednou z možností je pokúsiť sa presvedčiť staršie dieťa, aby na mladšie hovorilo „menej dôležitým jazykom“ v domácnosti.
Moje deti sú výborné v domácom jazyku, ale teraz keď idú do školy ho začínajú miešať s angličtinou. Čo mám robiť?
Relax. Miešanie jazykov je normálne aj keď niekto hovorí dvomi jazykmi. Neznamená to, že deti zabudnú prvý jazyk a tiež nie, že nevedia rozdiely medzi jazykmi. Ak im budete nadávať, že rozprávajú anglicky môžete vyvinúť negatívny postoj k domácemu jazyku a veci len zhoršiť. Namiesto toho vytvorte prirodzené situácie v ktorých deti môžu použiť domáci jazyk, ako napríklad pozvite si opäť monolingválnych starých rodičov.
Ak budete mať na pamäti aká je dôležitá expozícia dieťaťa jazyku potom isto porozumiete aj miešaniu jazykov. Keď bolo vaše dieťa malé, bolo viac vystavené domácemu prostrediu – povedzme kórejskému – ako anglickému. Teraz keď chodí do školy je viac vystavené anglickému prostrediu a učí sa všetky spôsoby ako použivať anglický jazyk. Pravdepodobne nepozná kórejské slovo pre "notebook" alebo "social studies" alebo "principal". Keď používa anglické slová v kórejskej vete, radšej mu povedzte ako sa to povie po kórejsky a nehnevajte sa, že stráca kórejský jazyk. Zapamätajte si, že aj keď bude u neho angličtina dominantným jazykom môže byť stále dobrý v kórejčine.
Odporúčaná literatúra
Baker, Colin. 1995. A Parents" and Teachers" Guide to Bilingualism. Multilingual Matters.
Grosjean, François. 1982. Life with Two Languages. Harvard University Press.
Harding-Esch, Edith, and Philip Riley. 2003. The Bilingual Family: A Handbook for Parents. 2nd edn. Cambridge University Press.
Zdieľaj:
|