Multilingvizmus v ranom veku - postrehy z Dublinu a iných kútov sveta
Z kategórie: 'Výskum'Dublin privítal účastníkov konferencie na svoje pomery veľmi pekným slnečným počasím. S kolegyňami sme si nahovárali, že sme sem doniesli zo Slovenska slnečné počasie. Dúfam, že späť nedonesieme daždivé a chladné počasie. :)
Určite si ale donesieme množstvo zaujímavých informácií.
V pamäti mám prednášku Dr. Déidre Kirwan, ktorá 40 rokov učila v ZŠ a dlho bola riaditeľkou jednej Dublinskej ZŠ. Keď sa v roku 1995 do školy zapísalo viac imigrantov (Poliakov, Rumunov, Čechov, Slovákov, Talianov, Francúzov, Rusov, Arabov... ) začali riešiť nové kurikulum. Totiž Dr. Kirwan si povedala, že pre deti je veľký stres už to, že prídu do cudzej krajiny, vstupujú do školy (tu je povinná školská dochádzka v 4 rokoch - áno dobre čítate, nie je to preklep. V 4 rokoch deti idú do školy, majú školské uniformy a začínajú sa učiť - síce to viac pripomína učenie v MŠ, ale je to škola a je to povinné. Do 4 rokov ale nemajú dostatočne zabezpečené vzdelávanie.. ale to je na iný blog). Ich materinský jazyk je pre ne istota. Nemôže im zakázať používať v škole ich materinský jazyk. Druhá vec, je... deti nevedia po anglicky a ani írsky, rodičia by mali s nimi doma rozprávať anglicky...lenže, potom si predstavila, že ona odcestuje do Číny, nevie ani slovo po čínsky a v škole jej povedia, že má s dieťaťom rozprávať po čínsky. Ako by ten čínsky jazyk v jej podaní asi vyzeral. A preto sa rozhodla - v škole budú pracovať so všetkými jazykmi, ktoré deti prinesú... mali ich tam 49!!!. Ako vyzerá v praxi vyučovanie v 49-tich jazykov v škole, ak učiteľky hovoria len anglicky a írsky? Jednoducho - podporila rodičov, aby išli do knižníc a pomáhali deťom pri zvládaní ich materinského jazyka. Deti všetko prekladali. V triede mali 10-14 jazykov. Učiteľka pomocou hry uviedla informácie najskôr v angličtine, potom v írštine a následne každé dieťa prezentovalo svoj jazyk. Podobne to bolo s domácimi úlohami. Deti vypracovali domáce úlohy v angličtine a írštine a každé ešte vo svojom materinskom jazyku. Následne každé dieťa prezentovalo úlohu pred triedou v troch jazykoch. Čo týmto škola dosiahla? Podporila sa írština, lebo aj írske deti začali mať záujem o írštinu, začali ju aktívne používať, deti plynule hovorili/čítali /písali anglicky, írsky plus svojim jazykom. Samé boli veľmi rýchlo schopné metalingvistických analýz. Vnímali jednotlivé jazyky a učili sa ich od spolužiakov. Rodičia sa aktívne zapájali do domácich úloh lebo len oni mohli pomôcť dieťaťu s materinským jazykom a keďže išlo vždy o totožné informácie, ako aj v angličtine a írštine, rodičia sa tiež naučili oba jazyky. Deti navzájom objavovali blízkosť jednotlivých jazykov - napríklad: že Poliaci a Ukrajinci majú veľmi veľa podobných slov.
Úžasné nie? Ak si myslíte, že to nie je možné, tak je to možné. Treba len chcieť a prijať, že učiteľ sa môže učiť od dieťaťa a deti sa môžu učiť navzájom. Tiež že rodič môže byť veľmi nápomocný vzdelávaciemu procesu a namiesto jeho vynechávania, ho plne vtiahnuť do vzdelávania jeho dieťaťa. Pred pol rokom o rovnakom type školy informovala na konferencii v Bruseli kolegyňa z Nemecka - vtedy mi to prišlo ako z iného sveta. Dnes to beriem ako úžasnú realitu a ako budúcnosť nášho školstva.
Cez deň sme diskutovali o viacerých zaujímavostiach - napríklad, že rodičia, z iných kultúr potrebujú podporu pri vstupe dieťaťa do školy, lebo nepoznajú kultúrne normy krajiny a nevedia čo majú očakávať. V literatúre je často popísané obdobie ticha (Tabor, Snow, 1994), ak je dieťa pred nástupom do školy nehovorí štátnym jazykom a ani mu nebolo vystavované predtým. Diskutovali sme o príčinách vzniku obdobia ticha a o tom prečo sa neobjavuje u všetkých detí. Vyvstala otázka ako tomu predchádzať. Tiež sme sa zaoberali témou, prečo bilingválne deti v školskom veku siahajú radšej po anglických, talianskych, nemeckých knižkách, ako po slovenských. Prečo upadá záujem o slovenský jazyk u týchto detí? Ako pomôcť rodičom, aby deti opätovne mali záujem o slovenský jazyk? Riešenie sa zdá byť u babičiek, ktoré po večeroch čítajú vnúčikom slovenské knižky a rozvíjajú ich materinský jazyk.. lebo my rodičia nestíhame.
Na druhý deň ráno Dr. Sian Wyn Siencyn otvorila konferenciu jej materským jazykom, welštinou. Z jej prednášky mi utkvelo pár veľmi dôležitých informácií: 1. NIKDY deti NEKORIGUJME! brzdíme tak ich jazykový rozvoj. 2. Deti majú právo sa rozhodnúť pre to, či budú alebo nebudú spolupracovať (hovoríme o veku do 4 rokov). 3. Deti si dokážu dekódovať esenciu (zmysel) pojmu aj v prípade, ak ho počuje vo viacerých jazykoch prvý krát. 4. Rodičia by nemali infantilizovať deti - Nehovorite na deti detským jazykom. 5. Materský prehovor (rodičovský prehovor) je evolučne daný - všetci sa k bábätkám (dojčatám) správame rovnako - predlžujeme fonémy, máme vyšší hlas, hovorime jednoduchšie vety a máme zjednodušenú slovnú zásobu. Toto je dôležité pre rozvoj prvého, druhého hocijakého jazyka. 6. Nepodceňujme deti!
V sekcií, v ktorej som mala príspevok sme diskutovali o vyučovaní anglického jazyka v materských školách v Španielsku. Hoci je v Španielsku 19 kantónov a v každom si vzdelávaciu politiku upravujú po svojom, výsledky sú podobné ako na Slovensku: neexistuje vzdelávanie učiteľov anglického jazyka pre materské školy. Učia ich teda buď nedostatočne jazykovo kvalifikovaní učitelia materských škôl, alebo učitelia anglického jazyka pre druhý stupeň, ktorí nemajú informácie o správaní detí predškolského veku. Didaktické materiály si pripravujú náhodne - podľa toho, akú pesničku, básničku, kde počujú. Španielske kolegyne jednoznačne podčiarkli, že je nutné vytvoriť štúdijný program pre učiteľky materských škôl pre anglický jazyk tak, aby mali v náplni vzdelávacieho programu okrem iného vývinovú psychológiu a psycholingvistiku. Pod tento záver sa v plnej miere podpisujem aj ja. Bohužiaľ ani na Slovensku nemáme vzdelávanie pre učiteľov anglického jazyka pre materské školy. Jediné komplexné (3 ročné) vzdelávanie didaktiky pre jazykové vzdelávanie v predprimárnej pedagogike je Hocus&Lotus. Toto ale nie je začlenené do štátneho vzdelávacieho programu a hoci sa v Taliansku vyučuje na Univerzite v Ríme a slovenskí absolventi posielajú svoje záverečné práce k hodnoteniu na Univerzitu v Ríme, nejedná sa o ucelené štúdium, skôr o rozširujúce štúdium pre absolventov pedagogických smerov, psychológie a logopédie.
Záverečnú reč mala Dr. Sandie Mourao, ktorá úžasne rozprávala o tom ako cez obrázkové knižky je možné učiť cudzí jazyk a rozširovať materinský jazyk.
Jednoducho úžasná konferencia, ktorá ukazuje, že ak sa chce, dá sa všetko, ak veríme deťom a ich schopnostiam. Nepodceňujme deti :).
Zdieľaj:
|