TefNET v1.5
TOP
Ako fungujú kurzy
| Zlatica |  | 2013.02.02 2013.02.02 | 2418 | 10 / 10 | 1 |
 |
Výučba cudzieho jazyka u detí s Downovým syndrómom s pomocou naratívneho formátu
Z kategórie: 'Výskum'
"Pri deťoch s nižšou inteligenciou sa často učitelia nezamýšľajú nad ich možnosťou vzdelávať ich v cudzom jazyku. Na základe viacerých výskumov poukazujeme, že aj deti s Downovým syndrómom, ktoré sú mentálne postihnuté a majú zjavné problémy s komunikáciou, sú schopné komunikovať dvomi jazykmi, ak sa ich naučili v prirodzenom prostredí. Zároveň uvádzame príklad dieťaťa z experimentálneho výskumu Taeschnerovej (2005), ktoré sa učilo spolu s normálne sa vyvíjajúcimi deťmi anglický jazyk pomocou metódy naratívneho formátu. Súhlasíme s Lojovou (2005, 171), že „ovládanie cudzieho jazyka, predovšetkým hovoreného, na nižšej úrovni nie je v podstatnej miere závislé od výšky IQ“. Pokiaľ si deti s nižšou intelektuálnou úrovňou osvojovali cudzí jazyk v rámci prirodzeného bilingválneho, prípadne trilingválneho prostredia, majú dobre rozvinuté orálne zručnosti. Pri komunikácii sa dá všimnúť, že deti používajú obmedzenú slovnú zásobu a najjednoduchšie syntaktické štruktúry (Lojová, 2005). ....
Vo veľa krajinách je bežná bilingválna alebo multilingválna výchova. Rodičia detí s Downovým syndrómom sú ale často odborníkmi upozorňovaní, aby nezaťažovali deti druhým jazykom, nakoľko takéto preťaženie by mohlo spôsobiť zhoršenie jazykových schopností ich detí (Buckley, 2002; Kay-Rining Bird, 2010). V poslednom čase sa objavujú výskumy na tému osvojovania si dvoch jazykov u detí s mentálnym deficitom, Downovým syndrómom a poruchami reči (Chapman, Hesketh, 2001; Chapman, Seung, Schwartz, 1997, Kay-Raining Bird, 2010; Buckley, 2002, Taechner, 2005). Z výskumov a praxe bilingválnych rodín vieme, že v ranom veku môže bilingvizmus spôsobiť, že deti neskôr začínajú rozprávať, prípadne majú v jednotlivých rečiach menšiu slovnú zásobu ako ich vrstovníci. Pri sledovaní množstva slovnej zásoby v oboch jazykoch spoločne, je možné zistiť, že bilingválne deti majú rovnakú, prípadne väčšiu slovnú zásobu ako monolingválne deti. Kay-Rining Bird (2010) uvádza, že deti s mentálnymi problémami, Downovým syndrómom alebo rečovými problémami budú mať rovnaké problémy pri osvojovaní si jedného, dvoch alebo viacerých jazykov. Tiež tvrdí, že sa budú u nich prejavovať zhodné nedostatky v oboch jazykoch, ale typ problémov môže závisieť od špecifickej štruktúry každého jazyka. Zároveň podotýka, že osvojenie si dvoch jazykov je podmienené častosťou výskytu oboch jazykov v komunikácii s deťmi.
Cudzojazyčná výučba dieťaťa s Downovým syndrómom v materskej škole pomocou naratívneho formátu
V rámci experimentálneho výskumu pri overovaní modelu naratívneho formátu Hocus a Lotus pre výučbu cudzích jazykov bol v jednej triede integrovaný chlapec vo veku 6 rokov s Downovým syndrómom (Taeschner, 2005). Experimentálnu výučbu absolvoval so svojimi zdravými spolužiakmi každý deň približne 30 minút. Výučba bola postavená na spoločnej dramatizácii príbehov Hocusa a Lotusky. Po roku učenia sa chlapec absolvoval spolu s inými deťmi testovanie. Deti boli vyzvané, aby pomocou obrázkovej knižky prerozprávali príbeh v cudzom jazyku. Pri tejto aktivite mali deti na sebe oblečené tričko svojej učiteľky, pred sebou obrázkovú knižku, v ktorej si mohli listovať. Celý proces bol nahrávaný na video a následne analyzovaný. Výsledky výskumu priniesli pozitívne zistenia (Taeschner, 2005).
Chlapec s Downovým syndrómom mal v testovacej situácii pri sebe spolužiaka, ktorý mu otáčal stránky knižky, podľa ktorej rozprával príbeh. Chlapec si vybral príbeh č. 7. V tomto príbehu sa Hocus pomaly prechádza v parku. Rozhodne sa ísť rýchlo, utekať. Zbadá bicykel a bicykluje sa. Uvidí auto a šoféruje, až príde k lietadlu. Nastúpi do lietadla a letí, teší sa z lietania do okamihu, kedy sa lietadlo zastaví a začína padať. Hocus si nasadí padák a skočí dole. Samotný príbeh tvorí 53 rôznych slov, viackrát kombinovaných vo vetách a frázach. Celkový počet slov v texte je 324 slov. Pri prerozprávaní príbehu chlapec použil 27 rôznych slov, celkovo sa vyjadril 66 slovami. Jeho príbeh obsahoval 2 syntagmy, 8 samostatných slov, 3 nukleárne nekompletné vety, 5 nukleárnych kompletných viet, 3 výroky, 3 zložené nekompletné vety. Vypovedať 27 rôznych slov bolo hodnotených ako 80 percentná úspešnosť testovej úlohy. Vo veku 6 rokov deti s normálnym vývinom vypovedali v priemere 40 rôznych slov v jednom príbehu.
Napriek mnohým problémom, ktoré majú deti s Downovým syndrómom vo všetkých oblastiach reči, súhlasíme s názormi Buckleyovej (2002) a Kay-Raining Birdovej, ktoré sa týkajú vhodnosti cudzojazyčnej výučby týchto detí veku a schopnostiam primeraným spôsobom a nevidíme dôvod, pre ktorý by mali byť tieto deti vyňaté z výučby cudzieho jazyka v materskej alebo základnej školy. Malo by byť samozrejmosťou, že túto výučbu prispôsobia učitelia potrebám a možnostiam detí s Downovým syndrómom (mentálnou retardáciou). Pomocou naratívneho formátu Hocus a Lotus môžu učitelia poskytnúť všetkým deťom v integrovanej triede dostatočné podnety pre ich osobný a jazykový rozvoj. Narácia, rozprávanie príbehu, je veľmi dôležitý spôsob jazykovej interakcie medzi ľudmi, ktorá je odlišná od každodennej komunikácie. Podľa Abbeduta (2008) môže narácia požadovať sofistikovanejší jazyk, špeciálnu syntax, ako je zvykom v bežnej konverzácii. Napriek tomu sú ju schopné deti s Downovým syndrómom sledovať a porozumieť jej obsahu. Pri pokusoch o prerozprávanie príbehu často u ľudí s Downovým syndrómom dochádza k zvýšeným problémom pri tvorbe viet, ako to je pri bežnej komunikácii (Abbeduta, 2008). Z tohto pohľadu je výsledok vyššie zmieňovanej prípadovej štúdie 6-ročného chlapca (Taeschner, 2005) viac ako vynikajúci, nakoľko chlapec bol schopný samostatne prerozprávať príbeh, a to nielen jednotlivými slovami, ale aj s dvoj-trojslovnými neúplnými vetami v cudzom jazyku. Tento výsledok by nebol možný, keby išlo len o samotné rozprávanie príbehu (naráciu). Podporenie príbehu obrazovým materiálom, rytmickou pesničkou a dramatizáciou napomohlo k rastu slovnej zásoby a syntaktickej štruktúry. Tento náš poznatok je podporený aj zistením Chapmana a jeho kolegami (citované podľa Abbeduto, 2008, 58), že „naratívne schopnosti osobností s Downovým syndrómom môžu byť zvýšené aspoň pri obsahu príbehu, zameraným dopytovaním a vizuálnymi podnetmi z praxe“.
Výhodou modelu naratívneho formátu je prepojenie rodiny a každodenného života rodiny s naučenými formátmi v školskom prostredí. Pomocou multimediálnych materiálov môžu aj rodičia bez znalostí cudzieho jazyka pomáhať dieťaťu osvojovať si cudzí jazyk prirodzeným spôsobom, a tak pozitívne facilitovať jazykový vývin dieťaťa, čo je pozitívne hlavne pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Úryvky z kapitoly: Zlatica Jursová Zacharová, 2012. VÝUČBA CUDZIEHO JAZYKA U DETÍ S DOWNOVÝM SYNDRÓMOM S POMOCOU NARATÍVNEHO FORMÁTU. In: Grenárová, R.; Vitková, M. Žáci se špeciálnimi vzdelávacími potrebami v cidzojazyčné výuce a ve výskumu. Brno, MU, 2012. s. 28.
|
Zdieľaj: 
|
Pošli
Tlač
