TefNET v1.5
TOP
Ako fungujú kurzy
Recenzia Naratívny formát v škole od metódy k výskumu
Z kategórie: 'Výskum'RECENZIAMonika Hudecová
NARATÍVNY FORMÁT V ŠKOLE OD METÓDY K VÝSKUMUZlatica Jursová Zacharová
2019
Kniha sa venuje veľmi aktuálnej téme vzdelávania marginalizovaných skupín. I keď Slovensko má nízky počet cudzincov žijúcich na jeho území, vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je akútnou témou tak ako kdekoľvek na svete. Vďaka trojročnému projektu autorka získala množstvo užitočných skúseností v tejto oblasti a kniha sa sústredí na podanie zistení a metódy ľuďom pracujúcim v oblasti vzdelávania, najmä tým, ktorí s takýmito deťmi pracujú. Efektívna metodika je pre pedagóga „darom z nebies“ a práve naratívny formát podľa mňa k takýmto „darom“ patrí.
Kniha sa skladá zo šiestich kapitol. V úvodnej kapitole bolo pre mňa ako učiteľku zaujímavé si viac ozrejmiť situáciu, v ktorej sa nachádzajú žiaci zo sociálne a ekonomicky slabších rodín a hlavne Rómske deti. Prepínanie jazykových kódov, také namáhavé pre žiakov základnej školy, niekedy uniká pozornosti pedagóga, ale práve vedomie o tomto jave jasne zdôrazňuje potrebu zlepšiť hlavne jazykové schopnosti marginalizovaných detí v slovenčine.
Druhá kapitola opisujúca samotný projektu je nevyhnutná, ale autorka mu venuje len toľko priestoru, koľko je potrebné na to, aby bol projekt a jeho ciele zrozumiteľný. A práve vďaka projektu sa dostávame k samotnému: „Je ľahké učiť, ak viete ako.“ Práve motivácia dieťaťa komunikovať by mala byť primárnym záujmom každého učiteľa a naratívny formát poskytuje jasné inštrukcie, ako to dosiahnuť. Je dôležité si uvedomiť rozdiely medzi deťmi z rôzneho sociálneho prostredia. Jedným z hlavných nástrojov na vytvorenie pozitívneho vzťahu je tzv. intersubjektivita ( Taeschnerová, 2005) – vnímanie existencie druhej osoby uskutočnené očným kontaktom.
Opakovanie, rutina, stereotypy sú osvedčeným nástrojom vzdelávania nielen u malých detí. Z vlastnej skúsenosti s deťmi z marginalizovaného prostredia viem, že až po 15 opakovaní väčšina dosiahne dostatočnú istotu aby slovo používali a vyslovovali. Viaceré výskumy potvrdzujú opodstatnenosť metodiky naratívneho formátu.
Návod na učenie príbehov je podrobne rozpísaný v tretej kapitole, aby učiteľky mohli správne interpretovať a zdieľať emócie s deťmi. Zároveň obsahuje množstvo odkazov na podporné aktivity, ktoré môžu učiteľky s deťmi robiť aby rozvíjali ich schopnosti nielen v komunikácii, ale aj po gramatickej, ortografickej a fonetickej stránke.
Záver kapitoly poukazuje nielen na množstvo naučených slov, ale zdôrazňuje aj významný podiel čítania pre učenie a práve čítanie je v dnešnej dobe potrebné dávať do popredia kam patrí a odkiaľ sa ho snažia vytlačiť moderné technológie.
Medzipredmetové vzťahy, ktoré sú obsahom štvrtej kapitoly sú veľmi konkrétne potrebné keďže každá škola musí mať vypracované vlastné ŠVP. Tabuľky 1 a 2 sú blízke hlavne pedagógom 1.stupňa ZŠ.
V predposlednej kapitole sa dostávame do časti venovanej výskumu na overenie metódy, čo môže byť pre priemerného pedagóga mierne nezáživné čítanie. Problém testovania malých skupín detí a veľké individuálne rozdiely medzi deťmi sú tu jasne viditeľné. Hlavné zistenia sú však motivujúce pre každého pedagóga, ktorého cieľom je aby si žiak odniesol z hodiny čo najviac.
Dobrá prax na záver nám napríklad predstaví učiteľku v nultom ročníku, ktorá si dokázala pomôcť poskytnutým formátom a jeho nástrojmi a vďaka prepájaniu predmetov naplno využila pozitívnu motiváciu dosiahnutú správnou aplikáciou metódy. Páčilo sa mi využitie s prepojením na matematiku – žiaci identifikovali geometrické útvary na domčeku dinokrokov. Tabuľka 18 jasne ukazuje využiteľnosť príbehov v súlade s výkonovými štandardami. Spolupracuje v skupinovej činnosti na základe zapojenia vôľových vlastností - počas dramatizácie spolupracujú len deti, ktoré majú záujem, čo je ťažko uskutočniteľné pri klasickej výučbe.
Čo teda od knihy očakávať? Nastavte sa na literatúru faktu, výskumy a tabuľky no po prečítaní dúfam, že tak ako ja budete mať pocit obohatenia o nový uhol pohľadu a metódu, s ktorou má zmysel pracovať (čo vidím z vlastnej 5 ročnej skúsenosti s naratívnym formátom).
NARATÍVNY FORMÁT V ŠKOLE OD METÓDY K VÝSKUMUZlatica Jursová Zacharová
2019
Kniha sa venuje veľmi aktuálnej téme vzdelávania marginalizovaných skupín. I keď Slovensko má nízky počet cudzincov žijúcich na jeho území, vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je akútnou témou tak ako kdekoľvek na svete. Vďaka trojročnému projektu autorka získala množstvo užitočných skúseností v tejto oblasti a kniha sa sústredí na podanie zistení a metódy ľuďom pracujúcim v oblasti vzdelávania, najmä tým, ktorí s takýmito deťmi pracujú. Efektívna metodika je pre pedagóga „darom z nebies“ a práve naratívny formát podľa mňa k takýmto „darom“ patrí.
Kniha sa skladá zo šiestich kapitol. V úvodnej kapitole bolo pre mňa ako učiteľku zaujímavé si viac ozrejmiť situáciu, v ktorej sa nachádzajú žiaci zo sociálne a ekonomicky slabších rodín a hlavne Rómske deti. Prepínanie jazykových kódov, také namáhavé pre žiakov základnej školy, niekedy uniká pozornosti pedagóga, ale práve vedomie o tomto jave jasne zdôrazňuje potrebu zlepšiť hlavne jazykové schopnosti marginalizovaných detí v slovenčine.
Druhá kapitola opisujúca samotný projektu je nevyhnutná, ale autorka mu venuje len toľko priestoru, koľko je potrebné na to, aby bol projekt a jeho ciele zrozumiteľný. A práve vďaka projektu sa dostávame k samotnému: „Je ľahké učiť, ak viete ako.“ Práve motivácia dieťaťa komunikovať by mala byť primárnym záujmom každého učiteľa a naratívny formát poskytuje jasné inštrukcie, ako to dosiahnuť. Je dôležité si uvedomiť rozdiely medzi deťmi z rôzneho sociálneho prostredia. Jedným z hlavných nástrojov na vytvorenie pozitívneho vzťahu je tzv. intersubjektivita ( Taeschnerová, 2005) – vnímanie existencie druhej osoby uskutočnené očným kontaktom.
Opakovanie, rutina, stereotypy sú osvedčeným nástrojom vzdelávania nielen u malých detí. Z vlastnej skúsenosti s deťmi z marginalizovaného prostredia viem, že až po 15 opakovaní väčšina dosiahne dostatočnú istotu aby slovo používali a vyslovovali. Viaceré výskumy potvrdzujú opodstatnenosť metodiky naratívneho formátu.
Návod na učenie príbehov je podrobne rozpísaný v tretej kapitole, aby učiteľky mohli správne interpretovať a zdieľať emócie s deťmi. Zároveň obsahuje množstvo odkazov na podporné aktivity, ktoré môžu učiteľky s deťmi robiť aby rozvíjali ich schopnosti nielen v komunikácii, ale aj po gramatickej, ortografickej a fonetickej stránke.
Záver kapitoly poukazuje nielen na množstvo naučených slov, ale zdôrazňuje aj významný podiel čítania pre učenie a práve čítanie je v dnešnej dobe potrebné dávať do popredia kam patrí a odkiaľ sa ho snažia vytlačiť moderné technológie.
Medzipredmetové vzťahy, ktoré sú obsahom štvrtej kapitoly sú veľmi konkrétne potrebné keďže každá škola musí mať vypracované vlastné ŠVP. Tabuľky 1 a 2 sú blízke hlavne pedagógom 1.stupňa ZŠ.
V predposlednej kapitole sa dostávame do časti venovanej výskumu na overenie metódy, čo môže byť pre priemerného pedagóga mierne nezáživné čítanie. Problém testovania malých skupín detí a veľké individuálne rozdiely medzi deťmi sú tu jasne viditeľné. Hlavné zistenia sú však motivujúce pre každého pedagóga, ktorého cieľom je aby si žiak odniesol z hodiny čo najviac.
Dobrá prax na záver nám napríklad predstaví učiteľku v nultom ročníku, ktorá si dokázala pomôcť poskytnutým formátom a jeho nástrojmi a vďaka prepájaniu predmetov naplno využila pozitívnu motiváciu dosiahnutú správnou aplikáciou metódy. Páčilo sa mi využitie s prepojením na matematiku – žiaci identifikovali geometrické útvary na domčeku dinokrokov. Tabuľka 18 jasne ukazuje využiteľnosť príbehov v súlade s výkonovými štandardami. Spolupracuje v skupinovej činnosti na základe zapojenia vôľových vlastností - počas dramatizácie spolupracujú len deti, ktoré majú záujem, čo je ťažko uskutočniteľné pri klasickej výučbe.
Čo teda od knihy očakávať? Nastavte sa na literatúru faktu, výskumy a tabuľky no po prečítaní dúfam, že tak ako ja budete mať pocit obohatenia o nový uhol pohľadu a metódu, s ktorou má zmysel pracovať (čo vidím z vlastnej 5 ročnej skúsenosti s naratívnym formátom).
|
Zdieľaj: 
|
Pošli
Tlač
