TefNET v1.5
TOP
Ako fungujú kurzy
| Zlatica |  | 2013.07.13 2013.07.13 | 3046 | 10 / 10 | 1 |
 |
Dávajú deťom vstupenku do sveta - časopis Slovenka
Z kategórie: 'Cudzojazyčná výchova s Hocus a Lotus'
Z článku: Dávajú deťom vstupenku do sveta od Ľudmily Grodovskej
článok bol publikovaný 16.10.2012, na webovej stránke Slovenky
Ćlánok pojednáva o bilingvizme, intenčnom bilingvizme a snahách sloveniek o naučenie svojich detí cudziemu jazyku. Vyberáme z neho časť týkajúcu sa našich začiatkov práce s naratívnym formátom a projektu "Staňme sa dvojjazyčnou rodinou", ktorý bol ukončený v januári 2013. Viac informácii o tomto projekte Vám poskytne stránka: www.bilfam.eu
Učenie v magickej krajine
Zlatica Jursová Zacharová vyštudovala psychológiu v kombinácii s nemčinou, žila v Nemecku aj v Rakúsku a opatrovala deti. Nazdávala sa, že má dostatočnú jazykovú výbavu na to, aby mohla so svojím dieťaťom od narodenia komunikovať po nemecky.
Chcela aplikovať intenčný bilingvizmus. Ten sa stal v poslednom čase populárnym v slovenských rodinách, kde rodičia dlhší čas žili v zahraničí alebo vyštudovali cudzí jazyk a plynule v ňom komunikujú. Rozhodnú sa dať svojmu dieťaťu dar v podobe ďalšieho jazyka tým spôsobom, že jeden z rodičov hovorí s ním od narodenia výlučne v cudzom jazyku.
„Už po dvoch dňoch som pochopila, že to u mňa nebude fungovať,“ spomína Zlatica. „Zistila som, že sa vedome kontrolujem, nie som schopná sa s dieťatkom toľko rozprávať a dať mu toľko emócií, ako keď hovorím rodnou rečou. Myslím si, že ak sa rodičia rozhodnú pre intenčný bilingvizmus, je to ľahšie, ak druhým jazykom hovorí otec. Je s deťmi menej často, jeho aktivity s nimi sú zábavnejšie.“
Ani po tejto skúsenosti sa však Zlatica Jursová nechcela vzdať úmyslu vychovávať syna dvojjazyčne, pretože si uvedomuje význam znalosti jazykov a ako psychologička vie aj to, že reč sa vyvíja v útlom veku a dieťa sa prirodzene a ľahko učí.
Dobrou cestou sa ukázala metóda Hocus Lotus, pri ktorej sa deti denne venujú pätnásť minút aktivitám v cudzom jazyku. V Materskom centre Budatko v Petržalke vytvorila skupinku detí, do ktorej zaradila aj svojho sedemnásťmesačného syna a bola veľmi hrdá, keď ako dvadsaťmesačný pri pozeraní televíznej rozprávky zrazu sám povedal správnu nemeckú vetu...
Zlatica Jursová zostala v kontakte s tvorcami tejto metódy z Talianska, informovala ich o svojich skúsenostiach a dávala aj podnety. Pred dvomi rokmi ju oslovili, aby sa stala na Slovensku garantkou medzinárodného projektu Staňme sa dvojjazyčnou rodinou, ktorý prebiehal súčasne v piatich európskych krajinách za finančnej podpory Európskej únie.
Do projektu sa zapojilo dvadsaťpäť rodín z každého štátu a za pol druha roka bolo ich cieľom naučiť sa komunikovať v druhom jazyku pomocou metódy Hocus Lotus. Každý deň na dvadsať minút si rodičia s deťmi obliekali magické tričká a prenášali sa do magickej krajiny, kde sa hovorí magickým (teda druhým) jazykom. Hrali scénky, vytvárali rôzne situácie, slovíčka sa neprekladali, ich zmysel mal byť pochopiteľný z kontextu a situácie. Cieľom projektu bolo zistiť, ako funguje tento takzvaný naratívny formát, overený už v materských školách v Taliansku, aj v rodinách.
Nie všetky rodiny dospeli až do konca, vzdali sa väčšinou tie, kde sa menej zapájal otec. Z dvadsiatich piatich slovenských rodín sa šesť stalo bilingválnymi, to znamená, že dnes dokážu bežne komunikovať v ďalšom jazyku. V slovenskom projekte prevládali drobci od jeden a pol roka, teda v období, keď sa formuje reč. „Projekt mi potvrdil, že s učením ďalšieho jazyka je najlepšie začať v tomto veku, keď dieťa všetko opakuje a s radosťou sa učí. Práve tieto malé deti ,ťahali´ aj svojich starších súrodencov vo veku medzi tretím a piatym rokom, keď nastáva prechodné obdobie odmietania učiť sa a hovoriť druhým jazykom,“ vysvetľuje Zlatica, ktorá pracuje na doktorandskej práci na tému Rozvíjanie cudzojazyčných zručností u detí v predškolských zariadeniach. Projekt, ktorý sa práve skončil, potvrdil, že rodiča môžu bilingválne vychovávať deti, ak sa zapojí celá rodina a je ochotná venovať aspoň dvadsať minút denne spoločným aktivitám. Zdá sa vám to málo či veľa?
Čo je bilingvizmus
Schopnosť v každodenných záležitostiach komunikovať v dvoch jazykoch, pritom oba nemusíme ovládať rovnako perfektne.
O prirodzenom bilingvizme hovoríme, keď si dieťa osvojuje dva jazyky od narodenia v rodine. Stáva sa tak v zmiešaných rodinách, kde rodičia hovoria rôznymi jazykmi, alebo ak rodina žije v krajine, kde sa hovorí iným jazykom, ako je materinská reč rodičov.
Bilingválnym sa môže stať aj dieťa, ktoré si druhý jazyk začne osvojovať potom, keď zvládne základy prvého. Tento proces však môže trvať dlhšie.
Intenčný (umelý) bilingvizmus je situácia, keď sa jeden z rodičov rozhodne od narodenia hovoriť s dieťaťom iným ako svojím materinským jazykom
Mýty o bilingvizme
Ak s dieťaťom hovoríme od narodenia dvomi jazykmi, nenaučí sa poriadne ani jeden. Nie je to pravda. Podľa štatistík začínajú bilingválne deti hovoriť neskôr, ale dokážu dobre zvládnuť oba jazyky. Treba však vyvažovať možnosť komunikovať v oboch jazykoch. Ak dieťa doma hovorí napríklad po anglicky, malo by navštevovať slovenskú materskú školu.
Ak s dieťaťom hovoríme dvomi jazykmi, má z toho v hlave zmätok a bude ich miešať. Je to prechodné obdobie, keď sa dieťa učí hovoriť. Veľmi skoro sa však naučí rozlišovať oba jazyky a viazať ich na isté osoby alebo určité prostredie. Práve schopnosť rýchlejšie selektovať sa prejavuje u bilingvistov aj v inteligenčných testoch.
-------------------
Celý článok nájdete TU.
|
Zdieľaj: 
|
Pošli
Tlač
