TefNET v1.5
TOP
Ako fungujú kurzy
| janakralova | 2015.01.25 2015.01.25 | 2042 | 10 / 10 | 1 |
 |
Kurz Hocus & Lotus pre celú rodinu
Z kategórie: 'Skúsenosti z kurzov Hocus a Lotus'Pred tromi rokmi bola moja rodina jednou z tých 25 rodín na Slovensku, ktoré sa zapojili do projektu BILFAM – „Let´s become bilingual family“ – „Staňme sa dvojjazyčnou rodinou!“ Naša rodina – môj manžel, naša 15-ročná dcéra, náš 4-ročný syn a ja – sme boli veľmi nadchnutí myšlienkou, že náš najmladší bude hovoriť po anglicky už ako malý chlapec. Počas 18 mesiacov sme doma každodenne využívali aktivity, ktoré nám projekt ponúkal: počúvali sme CD s muzikálmi, pozerali sme DVD s kresleným príbehom, robili sme dramatizáciu príbehu formou divadielka, čítali sme dinoknižku alebo e-knižku, hrali sme sa s bábkami, natáčali sme sa na video a vnášali sme nový jazyk do nášho každodenného života. Vďaka vynikajúcej metóde naratívneho formátu Hocus & Lotus, vďaka zaškoleniu a pravidelnému tutoringu bolo pre nás učenie nového jazyka radostné a motivujúce. Pokroky nášho syna v oblasti porozumenia a produkcie cudzieho jazyka (v našom prípade to bola angličtina) nás veľmi povzbudzovali. V čase, keď sa projekt skončil, bola naša rodina jedna z mála tých, ktoré sa skutočne stali dvojjazyčnými.
Povzbudená týmto úspechom som sa chcela podeliť aj s inými rodinami o našu skúsenosť učenia sa cudzieho jazyka prostredníctvom naratívneho formátu Hocus & Lotus. Niekoľkým rodinám s malými deťmi od 2 do 8 rokov som ponúkla možnosť navštevovať môj kurz. Cieľ môjho kurzu bol iný, ako má väčšina jazykových kurzov pre deti na Slovensku. Jeho cieľom nebolo iba naučiť deti po anglicky. Mojím cieľom bolo pomôcť celej rodine, aby sa stala dvojjazyčnou – teda takou, ktorá vo svojom každodennom živote používa dva jazyky.
Keď som premýšľala nad tým, ako bude môj kurz fungovať, snažila som sa zobrať do úvahy niektoré vyhodnotenia projektu BILFAM a tiež moje osobné skúsenosti z projektu.
Môj kurz napokon vyzeral takto: S rodinami – s deťmi aj ich rodičmi (obyčajne jedným za rodinu) – som sa stretávala raz za týždeň. Jedna vyučovacia hodina trvala obyčajne 35 – 40 minút. Rodičia sa vyučovacích hodín zúčastňovali spolu so svojimi deťmi, väčšinou ako pozorovatelia, ale niektorí využili možnosť osobne sa zapojiť do našich spoločných aktivít s deťmi v kruhu. Jednému príbehu sme sa venovali obyčajne 4 hodiny.
Od začiatku som rodičov opakovane zoznamovala s cieľom kurzu: ich rodina sa mala stať dvojjazyčnou. Rodičia boli oboznamovaní s tým, že v rámci kurzu zohrávajú kľúčovú úlohu a že ich povinnosťou je, aby minimálne 15 minút denne umožnili svojim deťom počúvať CD, pozerať DVD, aby im čítali dinoknižku a precvičovali s nimi frázy z daných príbehov v reálnom živote ich rodiny.
Moja úloha v kurze bola dvojitá. Po prvé, bola som tútorom rodičov. Prvých 10 – 15 minút každej vyučovacej hodiny som sa rozprávala s rodičmi o ich aktivitách s deťmi v domácom prostredí, o ich úspechov, zlyhania a zápasoch. (Deti si v tomto čase vyfarbovali obrázok, ktorý súvisel s príbehom.) Ako tútor som po každej hodine posielala rodičom e-mail, ktorý obsahoval a) trochu teórie o rannom učení jazyka u detí, b) pripomenutie, aby strávili so svojimi deťmi min. 15 denne pri aktivitách Hocus & Lotus, a c) návrh aktivity „Jazyk v reálnom živote“ (kde a ako môžu použiť frázy z príbehu v bežnom živote rodiny, napr. pri prechádzke, kúpaní, ukladaní na spánok a pod.). Po druhé, bola som učiteľkou detí. Na hodine som sa s deťmi venovala trom aktivitám: 1. dramatizácii príbehu, 2. spievaniu pesničky s ukazovaním, 3. čítaniu dinoknižky.
V tomto modeli kurzu som videla niekoľko výhod: Bola to rodina, ktorá bola pre dieťa hlavným miestom učenia cudzieho jazyka. V nej dieťa predsa strávi podstatne viac času ako len tých 40 minút kurzu týždenne; v nej má dieťa dve osoby – otca a mamu – s ktorými prežíva pozitívny vzťah, a ktoré tak môžu byť efektívnymi učiteľmi svojho dieťaťa. Rodičia získavali pravidelný tutoring a praktické rady, aby mohli s dieťaťom doma pracovať. Rodičia i deti boli prítomnosťou iných rodín v kurze motivovaní; v procese vyučovania neboli sami, mohli si navzájom radiť, povzbudzovať sa. A ja ako učiteľ som na seba prebrala jednu z najdiskutovanejších a najťažších častí naratívneho formátu Hocus & Lotus – dramatizáciu príbehu.
Po 9 mesiacoch kurzu môžem tento model práce hodnotiť ako veľmi úspešný. Deti dosiahli v testoch porozumenia a produkcie vynikajúce výsledky. Rodičia na seba prijali svoju úlohu „spoluučiteľov“ a počas roka svojim deťom aktívne pomáhali pri učení jazyka. (Samozrejme, vyskytli sa aj prekážky, ktoré im v tom bránili – najmä ich zaneprázdnenosť a nedostatok času.) Rodičia a deti dokázali v posledných mesiacoch kurzu niekoľkokrát za deň „prepnúť“ do angličtiny, hoci aj len na krátky čas. Všetky rodiny sa rozhodli, že budú v kurze pokračovať aj budúci rok.
Ja som si kurz naozaj užívala. Tešila som sa na stretnutia s deťmi a ich rodičmi. Bolo pre mňa povzbudením sledovať, ako sa tieto rodiny pomaličky premieňajú na dvojjazyčné. (Verím, že ten pravý „boom“ ich dvojjazyčnosti ich ešte len čaká, veď s cudzím jazykom strávili ešte relatívne krátky čas.) Deti, rodičia a ja sme vytvorili akoby ďalšiu veľkú rodinu, ktorú spája niečo zvláštne. A vy už viete, že je to naša túžba byť dvojjazyčnými.
Povzbudená týmto úspechom som sa chcela podeliť aj s inými rodinami o našu skúsenosť učenia sa cudzieho jazyka prostredníctvom naratívneho formátu Hocus & Lotus. Niekoľkým rodinám s malými deťmi od 2 do 8 rokov som ponúkla možnosť navštevovať môj kurz. Cieľ môjho kurzu bol iný, ako má väčšina jazykových kurzov pre deti na Slovensku. Jeho cieľom nebolo iba naučiť deti po anglicky. Mojím cieľom bolo pomôcť celej rodine, aby sa stala dvojjazyčnou – teda takou, ktorá vo svojom každodennom živote používa dva jazyky.
Keď som premýšľala nad tým, ako bude môj kurz fungovať, snažila som sa zobrať do úvahy niektoré vyhodnotenia projektu BILFAM a tiež moje osobné skúsenosti z projektu.
Môj kurz napokon vyzeral takto: S rodinami – s deťmi aj ich rodičmi (obyčajne jedným za rodinu) – som sa stretávala raz za týždeň. Jedna vyučovacia hodina trvala obyčajne 35 – 40 minút. Rodičia sa vyučovacích hodín zúčastňovali spolu so svojimi deťmi, väčšinou ako pozorovatelia, ale niektorí využili možnosť osobne sa zapojiť do našich spoločných aktivít s deťmi v kruhu. Jednému príbehu sme sa venovali obyčajne 4 hodiny.
Od začiatku som rodičov opakovane zoznamovala s cieľom kurzu: ich rodina sa mala stať dvojjazyčnou. Rodičia boli oboznamovaní s tým, že v rámci kurzu zohrávajú kľúčovú úlohu a že ich povinnosťou je, aby minimálne 15 minút denne umožnili svojim deťom počúvať CD, pozerať DVD, aby im čítali dinoknižku a precvičovali s nimi frázy z daných príbehov v reálnom živote ich rodiny.
Moja úloha v kurze bola dvojitá. Po prvé, bola som tútorom rodičov. Prvých 10 – 15 minút každej vyučovacej hodiny som sa rozprávala s rodičmi o ich aktivitách s deťmi v domácom prostredí, o ich úspechov, zlyhania a zápasoch. (Deti si v tomto čase vyfarbovali obrázok, ktorý súvisel s príbehom.) Ako tútor som po každej hodine posielala rodičom e-mail, ktorý obsahoval a) trochu teórie o rannom učení jazyka u detí, b) pripomenutie, aby strávili so svojimi deťmi min. 15 denne pri aktivitách Hocus & Lotus, a c) návrh aktivity „Jazyk v reálnom živote“ (kde a ako môžu použiť frázy z príbehu v bežnom živote rodiny, napr. pri prechádzke, kúpaní, ukladaní na spánok a pod.). Po druhé, bola som učiteľkou detí. Na hodine som sa s deťmi venovala trom aktivitám: 1. dramatizácii príbehu, 2. spievaniu pesničky s ukazovaním, 3. čítaniu dinoknižky.
V tomto modeli kurzu som videla niekoľko výhod: Bola to rodina, ktorá bola pre dieťa hlavným miestom učenia cudzieho jazyka. V nej dieťa predsa strávi podstatne viac času ako len tých 40 minút kurzu týždenne; v nej má dieťa dve osoby – otca a mamu – s ktorými prežíva pozitívny vzťah, a ktoré tak môžu byť efektívnymi učiteľmi svojho dieťaťa. Rodičia získavali pravidelný tutoring a praktické rady, aby mohli s dieťaťom doma pracovať. Rodičia i deti boli prítomnosťou iných rodín v kurze motivovaní; v procese vyučovania neboli sami, mohli si navzájom radiť, povzbudzovať sa. A ja ako učiteľ som na seba prebrala jednu z najdiskutovanejších a najťažších častí naratívneho formátu Hocus & Lotus – dramatizáciu príbehu.
Po 9 mesiacoch kurzu môžem tento model práce hodnotiť ako veľmi úspešný. Deti dosiahli v testoch porozumenia a produkcie vynikajúce výsledky. Rodičia na seba prijali svoju úlohu „spoluučiteľov“ a počas roka svojim deťom aktívne pomáhali pri učení jazyka. (Samozrejme, vyskytli sa aj prekážky, ktoré im v tom bránili – najmä ich zaneprázdnenosť a nedostatok času.) Rodičia a deti dokázali v posledných mesiacoch kurzu niekoľkokrát za deň „prepnúť“ do angličtiny, hoci aj len na krátky čas. Všetky rodiny sa rozhodli, že budú v kurze pokračovať aj budúci rok.
Ja som si kurz naozaj užívala. Tešila som sa na stretnutia s deťmi a ich rodičmi. Bolo pre mňa povzbudením sledovať, ako sa tieto rodiny pomaličky premieňajú na dvojjazyčné. (Verím, že ten pravý „boom“ ich dvojjazyčnosti ich ešte len čaká, veď s cudzím jazykom strávili ešte relatívne krátky čas.) Deti, rodičia a ja sme vytvorili akoby ďalšiu veľkú rodinu, ktorú spája niečo zvláštne. A vy už viete, že je to naša túžba byť dvojjazyčnými.
|
Zdieľaj: 
|
Pošli
Tlač
