Zlatica | 2013.01.28 | 2441 | 0 / 10 | 1 |
Ako sa deti učia cudzí jazyk?
Z kategórie: 'Cudzojazyčná výchova s Hocus a Lotus'Milí rodičia a učitelia,
aj vy sa občas pýtate prečo naše deti majú toľko problémov pri učení sa cudzieho jazyka? Niektorí z rodičov predsa počuje, že sa dieťa naučilo povedať: "one, two, three..." alebo "yellow, red, blue..." a myslí si, že sa už takto naučilo rozprávať po anglicky. Je správne, že sme na naše deti hrdí, pretože deti sa naučili, to čo sa mali....
Ale stačí k rozprávaniu v zahraničí, aby sme vedeli pár slov, farby, čísla?
Odpoveď je jednoznačne nie!
Čo rozhoduje o tom, že sa dieťa naučí, alebo nenaučí rozprávať cudzím jazykom? Toto nezávisí od ich intelektovej kapacity alebo jazykovo-komunikatívnej, takisto nie od socializačnej schopnosti. To všetko je dôležité, no nie nevyhnutné pre osvojenie si jazykov.
Takže prečo, ak sú naše deti inteligentné, vedia dobre hovoriť materinským jazykom, úspešne komunikujú a vedia dobre nadväzovať vzťahy s dospelými a inými deťmi, nie sú schopné vyjadriť sa v cudzom jazyku? Čo potrebujú naše deti, aby sa úspešne naučili rozprávať v cudzom jazyku?
Vieme, že dieťa sa učí hovoriť od narodenia. K tomu potrebuje novorodenec bohaté interakcie plné emócií, a stimulov, v ktorých sa realizuje dobrá komunikácia: reciprocita (teda dialóg, v ktorom obaja účastníci rozprávajú a počúvajú), periodicita, opakovanie a kontinuita komunikácie medzi novorodencom a dospelým, čo vedie k zámernosti komunikácie. Toto je spôsob, akým sa vytvára túžba dieťaťa komunikovať: bábätko chce vyjadriť svoje pocity k osobe, ktorú má rado a s ktorou komunikuje, pretože chce rozumieť a zároveň v rovnakom čase chce, aby mu rozumeli iní.
Pre efektívne učenie cudzieho jazyka je potrebné vytvoriť prirodzené a interaktívne podmienky, rovnaké aké boli v čase, keď sa dieťa učilo svoj materinský jazyk:
- psychologické: vytvoriť s učiteľom prostredie plné náklonnosti a vzájomnej dôvery
- kognitívne: reprezentujú kognitívne a známe udalosti vedúce k predpokladom a záverom
- lingvistické: zamerať sa na slová a frázy typické základnému jazyku dieťaťa
Vieme, že okrem opakovania a náklonnosti (vzťahu) sú aj ďalšie dôležité podmienky pre naučenie sa jazyka, ktoré sú reprezentované "používaním rúk". Totiž: posledné štúdie v oblasti neurovied ukazujú, že reč sa netýka len úst, ale aj rúk a vzájomnej interakcii týchto dvoch častí tela, ktoré "utvárajú" hlas. Naša myseľ je schopná okamžite priradiť význam akcii a je preto priam ideálne, ak sa k učeniu cudzieho jazyka detí používajú aj gestá, vykonávajú sa rôzne aktivity, ktoré sú integrované a kombinované s verbálnym prejavom.
Existuje model, ktorý zahŕňa všetky tieto charakteristiky?
Odpoveď je ÁNO!
V Naratívnom formáte Hocus a Lotus (T. Taeschner) sa vytvára priestor pre zdieľané interakcie, pričom dochádza k:
- vytvoreniu dobrého a láskyplného vzťahu, teda ku komunikácii medzi dospelými a deťmi a medzi deťmi navzájom;
- opakovaniu a kontinuite činností a naratívnych skúseností v jazyku;
- schopnosti učiť sa jazyky prirodzeným spôsobom prostredníctvom lingvistického kódu, ktorý integruje slová a gestikuláciu,
čo eliminuje stres, a jeho základom je napodobňovanie a osvojovanie si jazyka. Naratívny formát reprezentuje vedecké poznatky, ktoré prezentujú psycholigvistický model ako účinnú metódu k výučbe jazykov našich detí.
janakralova | 24.10.2012, 15:03:14 | Dakujeme za preklad. Je to veľmi povzbudivé zhrnutie. :) |
Zdieľaj:
|